Až 51 percent respondentov uviedlo, že najefektívnejším opatrením na zvládanie cien energií je obnova domov, vrátane zateplenia fasád, výmeny okien a dverí či strechy , ale len za predpokladu, že bude k dispozícii štátna dotácia. Táto podpora zároveň narástla oproti septembru 2024, keď podobné opatrenia uviedlo 45 percent opýtaných.

Na druhom mieste sa umiestnila jednorazová finančná pomoc na zníženie účtov, ktorú by privítalo 38 percent respondentov. Tretím najčastejšie podporovaným riešením bola podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, s podporou 37 percent.

Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy ide o jasný signál, že ľudia majú záujem o riešenia, ktoré znížia ich náklady a emisie, ale zároveň si uvedomujú, že bez podpory si ich nebudú môcť dovoliť. Prieskum odhalil, že pasivita časti domácností nie je dôsledkom nezáujmu o tému, ale výsledkom finančných bariér. Medzi domácnosťami, ktoré už dnes majú problémy platiť účty za energie, až 58 percent neplánuje žiadne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Naopak, medzi domácnosťami, ktoré sa cítia finančne stabilnejšie, je tento podiel len 19 percent. Rozhodujúcim faktorom je teda ekonomická situácia, nie ochota konať.

„Slováci chápu, že obnova budov je kľúčom k nižším účtom a zdravému bývaniu. Ale ak chceme, aby sa do nej zapojili aj domácnosti, ktoré to najviac potrebujú, musí im štát podať pomocnú ruku. Bez dostupnej podpory zostanú opatrenia len na papieri,“ uviedla Kateřina Chajdiaková, riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Sociálny rozmer energetickej transformácie

Podpora obnovy domov má aj výrazný sociálny rozmer. Prieskum ukázal, že až 29 percent ľudí si myslí, že štát by mal prioritne podporovať sociálne programy pre nízkopríjmové domácnosti. Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy to ukazuje, že verejnosť vníma klimatickú politiku ako otázku spravodlivosti a očakáva konkrétnu pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.

Slovensko má k dispozícii overené programy, ako je Obnov dom pre majiteľov rodinných domov alebo podpora z Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) pre bytové domy. Tieto nástroje si za uplynulé roky vybudovali dôveru verejnosti, no na to, aby mohli pomôcť väčšiemu počtu domácností, je potrebné zabezpečiť ich kontinuitu a zvážiť aj navýšenie ich rozpočtov.

Dôležitou príležitosťou pre Slovensko je aj Sociálno-klimatický fond Európskej únie, z ktorého môže krajina získať takmer 2 miliardy eur. Tieto prostriedky môžu byť využité práve nízkopríjmové domácnosti. Zatiaľ však tento nástroj nebol uvedený do praxe.

„Ak má byť energetická transformácia spravodlivá, musí byť dostupná. Slovensko má nástroje aj financie  a teraz je čas ich premeniť na konkrétnu pomoc. Inak riskujeme, že sa z klimatickej politiky stane ďalší zdroj sociálneho napätia,“ dodala Kateřina Chajdiaková.