Energetická chudoba na Slovensku 2020: Od analýz k odporúčaniam pre verejné politiky
9. 12. 2020
Slovenská Klimatická iniciatíva
Pre mnohých ľudí sa adekvátny prístup k energiám a elementárnym podmienkam fungovania
domácností ako je elektrická energia, či teplo v byte stáva čoraz väčším problémom. Pre túto širokú
a komplikovanú problematiku sa využíva termín energetická chudoba. Vo svojom základnom popise
sa označuje ako „neschopnosť vykurovať dom na adekvátnu (bezpečnú a pohodlnú) teplotu kvôli
nízkym príjmom a neadekvátnemu (energeticky neefektívnemu) obydliu.“ Nie je to teda len otázka
príjmov a výdavkov. Problémy môžu súvisieť aj so zlým stavom budovy, vybavením dostatočnou
infraštruktúrou, slabou informovanosťou a pod. Energetickú chudobu je preto potrebné chápať
v širšom kontexte energetických služieb. Škála prístupov môže byť rôzna. Od povinnosti dodávateľa
pred odpojením informovať sociálne a opatrovateľské služby, zvýhodnenie v prístupe ku grantom
a finančným nástrojom pre energetickú efektívnosť, až po príspevok na energie, sociálne tarify či
legislatívne zákazy odpojenia niektorých skupín obyvateľov.
Slovensko, podobne ako ďalšie krajiny, identifikuje problém energetickej chudoby ako výzvu pre tvorbu a implementáciu verejných politík. Hlavná iniciatíva v oblasti analýz a návrhov riešení energetickej chudoby bola zatiaľ na Slovensku v gescii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten mal podľa zákona o regulácii (250/2012) povinnosť vypracovať koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Existujúci návrh na definíciu energetickej chudoby z dielne ÚRSO sme podrobili kritickej reflexii a považujeme ho za problematický. Odporúčame preto otvoriť diskusiu k alternatívnym možnostiam. Na základe analýzy kľúčových indikátorov a trendov a v kontexte analýzy prístupov vo vybraných krajinách Európskej únie navrhujeme, aby sa za energeticky chudobné považovali domácnosti, ak ich náklady na energie prepočítané na m2 prevyšujú národný medián a zároveň úroveň ich príjmov je nižšia ako 30-ty percentil. Druhou možnosťou je definícia: domácnosti by boli pokladané za ohrozené energetickou chudobou vtedy, ak im po úhrade nákladov na energie zostane menej než 1,5 násobok životného minima a zároveň ich náklady na energie pripadajúce na m2 obytnej plochy sú vyššie ako národný medián. Použitie uvedených definícií si bude vyžadovať pravidelnú realizáciu výberového zisťovania Rodinné účty, rozšírenie záberu zisťovaných informácií v Rodinných účtoch ohľadne príjmoch domácnosti (na spôsob EU SILC) a informácií v Rodinných účtoch ohľadne kontextuálnych premenných, dôležitých pre analýzu výskytu energetickej chudoby a profilov ohrozených skupín, ako aj zabezpečenie dostatočného zastúpenia nízkopríjmových domácností vo výberovej vzorke zisťovania Rodinné účty. Aplikácia definície založenej na lepšom zbere údajov by mala byť následne základom pre cielené verejné politiky. Prístup by sa mal zamerať na hľadanie synergií medzi sociálnymi opatreniami a investíciami do bývania. Popri sociálnych politikách bude kľúčové, aby sa zlepšil prístup ľudí ohrozených energetickou chudobou ku grantom, finančným nástrojom a mikro-pôžičkám na zvyšovanie energetickej účinnosti. V neposlednom rade je ale potrebné energetickú chudobu chápať ako súčasť širšieho kontextu štrukturálnych problémov sociálnej polarizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia. Zmena klímy, ekonomická kríza spojená s COVID-19, či tlak na liberalizáciu trhu a cenovú dereguláciu v oblasti energií povedú s veľkou pravdepodobnosťou k nárastu problému energetickej chudoby. Je preto potrebné prijať politické rozhodnutia. Tým prvým by mala byť záväzná a implementovaná definícia prepojená na dobre nastavené verejné politiky.
Dokument na stiahnutie: