12. 9. 2022
Slovenská klimatická iniciatíva: „Riešením energetickej krízy sú úspory, zvyšovanie energetickej efektívnosti a masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov.“
Ani po piatkovom mimoriadnom rokovaní ministrov pre energetiku nevieme aké je spoločné riešenie Európskej únie pre aktuálnu energetickú krízu. Jediné, čo vieme, že Slovenská republika má výhrady voči šetreniu energiami a stále rigídne trvá na svojom zastaralom a mimoriadne pomalom prístupe k úsporám, energetickej efektívnosti a skutočnému rozvoju OZE.
Slovenská klimatická iniciatíva už v marci tohto roku vyzvala vládu, aby jednak urýchlene navrhla cestu k odstráneniu našej závislosti na dovozoch energetických surovín, či finálnych energetických produktov z Ruskej federácie (plyn, ropa, jadrové palivo) a zároveň urýchlila opatrenia na podporu úspor elektrickej a tepelnej energie, ako aj rozvoj OZE (napríklad masívnejšie využitie solárnej, veternej a geotermálnej energie).
Téme zásadnej transformácie energetiky a obmedzenia využívania fosílnych zdrojov (v našom prípade ropy a plynu z RF) sa v minulosti venovala aj Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu. V správe z roku 2020[1] podrobne skúma možný scenár transformácie energetiky do roku 2050. S transformáciou predstavila aj očakávané náklady a dopady na HDP, zamestnanosť a ďalšie socioekonomické ukazovatele na úrovni rôznych regiónov sveta.
„Správa sa venuje tomu ako skutočne efektívne a rýchlo obmedziť používanie fosílnych palív a splniť ambiciózne klimatické záväzky. Autori konštatujú, že investícia do energetickej udržateľnosti sa jednoznačne vráti, resp. že náklady súčasného geopoliticky i environmentálne neudržateľného smerovania energetiky sú a ešte budú vyššie, ako náklady sledovaného transformačného scenára. Preložené do normálnej reči to znamená, že z vynúteného prechodu na energetický systém založený na úsporách energie, zvyšovaní energetickej efektívnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov môže Slovensko profitovať,“ vysvetľuje Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
V rámci Európskej únie vychádza pri transformačnom scenári zamestnanosť o +2,6 %, HDP o +7,4 % a blahobyt o 10,6 % vyšší ako v tradičnom scenári (teda v geopoliticky i environmentálne neudržateľnom pokračovaní v závislosti od fosílnych palív).
„Zo strašiaka obnoviteľných zdrojov, zvyšovania energetickej efektívnosti a úspor sa aj vďaka vysokým cenám a vojne stáva reálna a ekonomicky realizovateľná alternatíva. Vieme čo robiť, aj ako to robiť otázny zostáva už len politická vôľa tých, ktorí rozhodujú o našej energetike. Apelujeme na nich, aby sa konečne rozhýbali – ekonomickým a trvalo udržateľným smerom. Napríklad očakávame, že sa konečne ambície na dosiahnutie energetických úspor a využívanie OZE pretavia aj do Integrovaného národného energetického a klimatického plánu ,“ konštatovala koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.
Foto: Pexels