Klimatická zmena sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do centra spoločenskej i politickej
diskusie. V mnohých krajinách, Slovensko nevynímajúc, sa v minulom roku konali svetové štrajky,
„Piatky za budúcnosť“, počas ktorých študenti vyjadrili svoje obavy o stav planéty a vyvíjali tak
spoločenský tlak i na politikov. Tieto hnutia boli inšpirované aktivitami mladej Švédky Grety
Thunbergovej, ktorú americký časopis Time vyhlásil za osobnosť roka 20192. Švédsko je zároveň
krajinou Európskej únie, kde sú obyvatelia najviac znepokojení klimatickou zmenou a až 50 percent
populácie ju považuje za najväčší problém, akej ľudstvo čelí3. Nemecko, jedna z najväčších svetových
ekonomík, predstavilo plán na zníženie emisií a prechod na ekologické hospodárstvo v objeme
50 miliárd eur. Plán obsahuje i stimuly na nákup elektrických automobilov, príplatky za vnútroštátne
lety a nové investície do vnútroštátnej železničnej dopravy4. Francúzsko potvrdilo plány zavrieť
do roku 2022 zostávajúce štyri uhoľné elektrárne na svojom území5. Taliansko ako prvá krajina na svete
schválilo povinný predmet o udržateľnom rozvoji a klimatickej zmene na školách. Túto novinku
plánujú zaviesť od nového školského roku v septembri 20206. Členské štáty Európskej komisie zároveň
koncom minulého roku odovzdali integrované Národné energetické a klimatické plány, ktoré zároveň
umožnia porovnať záväzky krajín v troch kľúčových oblastiach: zníženie emisií, zvýšenie energetickej
efektívnosti a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov. Nová Európska komisia pod vedením Ursuly von
der Leyenovej považuje agendu boja s klimatickou zmenou za jednu z kľúčových7
.